Akým spôsobom súvisí znásilnenie s právom na ochranu pred mučením či iným neľudským zaobchádzaním?
Za mučenie sa pokladá úmyselné spôsobenie ťažkej bolesti či utrpenia pod určitou zámienkou alebo v dôsledku diskriminácie. Zámienkou musí byť buď získanie informácií či priznania, potrestanie alebo zastrašenie. Takýto akt môžeme považovať za mučenie len za účasti verejných činiteľov a činiteliek, ako napríklad policajta či väzenskej dozorkyne. Ich účasť však nemusí byť priama - to znamená, že akt mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania nemusia sami priamo spáchať. Stačí, že mu vedome nezabránia.
Osoba môže trpieť aj vtedy, keď je vystavená zaobchádzaniu, ktoré nespĺňa vyššie uvedené znaky. V prípade, že zámienkou na spôsobenie bolesti alebo utrpenia osobe nie je nijaký z vyššie uvedených dôvodov, nepôjde o mučenie, ale o zlé zaobchádzanie (niekedy označované ako „iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a trestanie“).
Štáty majú negatívne a pozitívne záväzky, v rámci ktorých majú chrániť ľudí pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním.
Negatívny záväzok určuje, čo štát robiť nemôže. Zamestnanci a zamestnankyne orgánov verejnej správy napríklad nemôžu ľudí mučiť, alebo s niekým inak neľudsky zaobchádzať, dopustiť sa znásilnenia.
Pozitívny záväzok, naopak, určuje, čo má štát robiť, ako má konať. Napríklad:
štáty musia zavádzať právne predpisy, ktoré adekvátne a účinne chránia jednotlivkyne a jednotlivcov pred znásilnením a iným sexuálnym násilím;
štáty musia taktiež zabezpečiť, aby sa tieto právne predpisy aplikovali v praxi - v rámci efektívneho vyšetrovania a, v prípade potreby, aj trestného stíhania - zaoberali sa všetkými formami znásilnenia či iného sexuálneho násilia a poskytovali preživším ochranu.
Jednoducho povedané, ak štát nie je schopný efektívne vyšetriť obvinenia zo znásilnenia, porušuje tak právo ľudí na ochranu pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním.
Štáty majú pozitívny záväzok efektívne vyšetriť všetky prípady znásilnenia, či už ide o znásilnenie zo strany násilníckeho partnera/ky, manžela/ky alebo úplne neznámej osoby.
Pozrime sa teraz na to, čo presne sa E. stalo v máji 2008.
Podrobne preskúmaj každú situáciu – klikni na jednotlivé body a prečítaj si o nich (po kliknutí na panorámu ju môžeš posúvať).
Toto je rumunská obec. Pozrime sa na to, čo sa E. v máji 2008 stalo.
Týka sa tento prípad negatívnych, alebo pozitívnych záväzkov štátu chrániť jednotlivcov a jednotlivkyne pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním?
Správna odpoveď: Preživšia netvrdila, že bola znásilnená verejným činiteľom. Nejde teda o prípad, v ktorom sa mal štát zdržať konania, ktoré je mučením, či iného neľudského zaobchádzania. V tomto prípade Európsky súd posudzoval, či Rumunsko dodržalo svoje pozitívne záväzky ochrániť E. ako zraniteľnú jednotlivkyňu pred znásilnením alebo iným sexuálnym násilím. Súd skúmal predovšetkým efektívnosť vyšetrovania a trestného stíhania v súvislosti s právom na ochranu pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním, a právom na súkromie.
Preskúmaj, ako prebiehalo vyšetrovanie prípadu E. zo strany orgánov.
Podrobne preskúmaj každú situáciu – klikni na jednotlivé body a prečítaj si o nich (po kliknutí na panorámu ju môžeš posúvať).
E. šla zločin ihneď nahlásiť na políciu, no policajná stanica bola zatvorená. Nasledujúci deň E. zašla opäť na políciu a zločin nahlásila.. Na polícii jej najprv odporučili trestné oznámenie stiahnuť, pretože neuviedla žiadnych svedkov. Povedali jej, že si „o to koledovala“ a „užívala si to“. E. odmietla trestné oznámenie stiahnuť. Začalo sa vyšetrovanie.
Poďme sa opäť pozrieť na to, čo sa E. stalo, no tentokrát očami rumunských úradov. Aké dôležité fakty sa rozhodli vo výpovedi E. ignorovať?
Aké dôležité fakty sa rozhodli rumunské úrady ignorovať?
(Všetky vyššie uvedené) Áno, všetky tieto fakty z výpovede E. boli orgánmi ignorované, keď sa snažili stanoviť, či išlo o pohlavný styk so súhlasom, alebo bez.
Polícia výpoveď E. nebrala vážne. Neprešetrili osobné profily E. ani T., prehliadli jej psychiatrickú diagnózu, kvôli ktorej je súčasťou zraniteľnej skupiny obyvateľstva, vyžadujúcej si zvýšenú ochranu, a nepripísali nijakú dôležitosť tomu, že T. bol v minulosti odsúdený za znásilnenie. Na zreteľ neboli takisto brané okolnosti, za ktorých sa tento incident stal - že k nemu došlo večer, v blízkosti cintorína. Toto všetko by bolo kľúčové pri vyšetrovaní, ktoré by sa snažilo zistiť, či E. slobodne a úprimne súhlasila so sexom.
Namiesto toho, aby polícia začala prípad vyšetrovať, začala E. ponižovať, hovoriť jej, že si „o to koledovala“ a „užívala si to“, a presviedčať ju, aby trestné oznámenie stiahla. Polícia sa potom zamerala na hľadanie dôkazu o fyzickom odpore. Následne prokuratúra nezačala trestné konanie s odôvodnením, že E. nepožiadala o pomoc, v oblasti jej genitálií sa nenašli nijaké zranenia a že napriek tomu, že mala na rukách modriny, nebolo možné určiť čas ich vzniku. Súd v Rumunsku nakoniec s prokuratúrou súhlasil a E. musela podať sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva.
V tomto prípade povedala žena NIE, no T. napriek tomu narušil jej sexuálnu autonómiu a znásilnil ju. Aj keby však preživšia NIE nepovedala, neznamenalo by to, že so sexom súhlasila. Len samotné zisťovanie, či preživšia povedala NIE, nestačí na to, aby mohli úrady posúdiť, či došlo alebo nedošlo k znásilneniu.
Poďme sa porozprávať s odborníčkou na medzinárodné právo a zistiť viac o prípade E. a dôležitosti súhlasu.
RESPONSE OPTIONS
RESPONSE OPTIONS+
Zdravím, rada sa s vami porozprávam a odpoviem na vaše otázky.
Orgány boli v tomto prípade konfrontované dvoma verziami udalostí, ktoré si odporovali. E. tvrdila, že bola znásilnená T. večer 20. mája 2008. Muž, ktorého sa incident týkal, však tvrdil, že v ten večer so sexuálnym stykom súhlasila. Ústrednou úlohou orgánov pri vyšetrovaní tohto tvrdenia bolo stanoviť, či šlo o konsenzuálny sexuálny styk.
Je dôležité, aký prístup zaujme štát. Závery prijaté žalobcami a súdmi v Rumunsku boli založené len na fakte, že E. nepožiadala o pomoc a že sa na jej tele nenašli znaky násilného odporu, charakteristického pre znásilnenie.
Kľúčové je, že „v niektorých prípadoch“, no nie vo všetkých. Pozrite sa na štatistiky, ktoré Rumunsko predložilo Európskemu súdu.
Presne tak. Najväčšou slabinou takéhoto prístupu k vyšetrovaniu znásilnenia je skutočnosť, že to, čo sa stalo E., je veľmi bežné. Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv preto od vlád požaduje, aby upustili od hľadania dôkazov fyzického násilia a odporu voči nemu, a sústredili sa na prítomnosť či neprítomnosť súhlasu.
E. povedala, že T. sa jej vyhrážal a bála sa o svoj život. Nedokázala naňho reagovať, ani mu odporovať. Za týchto okolností by absencia zranení mohla byť jedným z charakteristických znakov znásilnenia.
Toto by mohlo vysvetliť menej odsudzujúcich rozsudkov v mnohých prípadoch, v ktorých neexistujú dôkazy, že pri útoku došlo k použitiu fyzického násilia. Navyše sa môžu v budúcnosti ďalšie preživšie a preživší rozhodnúť takéto incidenty nenahlásiť. Oprávnene sa im to totiž zdá zbytočné.
Spravme si rýchlu ANKETU. Koľko žien v Európe podľa teba v prieskume odpovedalo, že boli znásilnené?
Podľa prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z roku 2014 až 9 miliónov žien v Európe uviedlo, že boli znásilnené..
To veru áno, však? Keď sa pozrieme na počet znásilnení len v rámci Európy a pomyslíme na neefektívnosť prístupu, ktorý sa pri objasňovaní prípadov zameriava na prítomnosť násilia… môžeme si iba predstaviť rozsah nepotrestaných znásilnení a počet ich páchateľov na slobode.
Pravdaže. Ľudia, ktorí prežili znásilnenie, totiž musia čeliť dôsledkom takýchto definícií znásilnenia v trestnom zákonníku založených na tom, či pri čine došlo k fyzickému násiliu. Záleží však aj na tom, ako súdy tieto zákony interpretujú. Rumunský trestný zákonník explicitne nevyžadoval fyzický odpor napadnutej na to, aby išlo o znásilnenie. Avšak orgány, ktoré prípad E. vyšetrovali, a súd áno.
Výborná otázka. Odpoveďou je, že zodpovedné orgány sa k nej mali správať úctivo a ochotne. Mali sa snažiť zistiť, či k sexu došlo so súhlasom oboch strán. Ak nemali k dispozícii dôkazy o násilí, mali sa viac sústrediť na okolnosti a kontext prípadu.
V prvom rade to, že sa mali zamerať nielen na konanie preživšej, ale aj na konanie podozrivého páchateľa.
Po druhé, brať vážne všetky dôkazy o zvýšenej zraniteľnosti napadnutej. Orgány mali napríklad zobrať do úvahy dokument, v ktorom stálo, že E. má ľahké mentálne znevýhodnenie.
Áno, záleží. Európsky súd opakovane vyslovil názor, že nedostatočné prešetrenie sťažnosti týkajúcej sa sexuálneho zneužívania detí alebo iných zraniteľných osôb, akými sú napríklad aj osoby s mentálnym znevýhodnením, môže byť v rozpore s pozitívnymi záväzkami štátu zabezpečiť ochranu pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním. Okrem toho súd zistil, že orgány túto ženu neinformovali o jej procesných právach a poskytnutí bezplatnej právnej pomoci a poradenstva, čím ju vystavili ďalšiemu utrpeniu.
Vo všeobecnosti mali úrady urobiť všetko, čo by bolo opodstatnené a užitočné pri posudzovaní dôveryhodnosti výpovedí a všetkých okolností. A toto sa mimochodom netýka iba Rumunska. Pozitívne záväzky vlád, chrániť nás všetkých pred mučením a iným neľudským zaobchádzaním, sa vzťahujú na všetkých 58 krajín, ktoré podpísali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Skvelá otázka - na začiatok potrebujeme právnu reformu, ktorá uzná, že sex bez súhlasu je znásilnením, a takisto políciu, právnikov/čky a sudcov/kyne, ktorí tieto zákony implementujú a zaručia prístup k spravodlivosti, ale aj podporu a ochranu pre všetky preživšie a preživších znásilnenia.
Máte pravdu! Je potrebné urobiť ďalšie dôležité zmeny. Odbočme od rumunského prípadu a poobzerajme sa okolo seba a na svoje vlastné vzťahy. Všetci by sme mali nad súhlasom viac premýšľať, viac sa o ňom učiť a rozprávať. Mali by sme napríklad vedieť, že keď niekto raz povie „áno“, nejde o univerzálny súhlas. Súhlas je pretrvávajúcim stavom, ktorý však možno kedykoľvek odvolať, možno si ho rozmyslieť. Musíme sa tiež postaviť častému negatívnemu stereotypu, že ak žena nepovie jednoznačné NIE alebo je ticho a neodporuje, znamená to, že tým udeľuje súhlas. Ako potvrdzujú mnohé ďalšie príbehy preživších, to, že nepovedali NIE alebo neodporovali, neznamenalo, že dali súhlas.
Myslím, že sa stačí opýtať a počkať na verbálnu alebo neverbálnu odpoveď. Zvyčajne tak robíme, keď nás zaujíma názor inej osoby, však? Takisto by sme mali zvážiť, či neexistuje niečo, čo by mohlo oslabiť schopnosť osoby slobodne udeliť súhlas, napríklad nejaké znevýhodnenie alebo nepomer síl.
Chápem. Čo keby sme teda začali diskutovať o potrebe nových noriem? Pokiaľ nezvýšime informovanosť a nezmeníme negatívne postoje v našich najužších komunitách, nezmenia sa ani spoločnosti, v ktorých žijeme, a naše inštitúcie.
Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa ti darilo v tomto module!
Kedy majú úrady legitímne dôvody odmietnuť protesty a kedy porušujú naše ľudské právo pokojne sa zhromažďovať? V tomto module budete sledovať, ako sa občania a občianky, ktorých protesty ruské úrady nepovolili, obrátili na Európsky súd pre ľudské práva a uspeli.
Aké povinnosti týkajúce sa našej ochrany majú štáty, keď pokojne protestujeme v uliciach? V tomto module sa dozviete, ako sa skupina aktivistov a aktivistiek v Gruzínsku obrátila na Európsky súd pre ľudské práva, aby rozhodol o ochrane ich práva pochodovať proti homofóbii bezpečne a bez z strachu z násilných protidemonštrácií.
Your choice regarding cookies on this site
We have placed cookies on your device to help make this website better. You can use this tool to change your cookie settings. Otherwise, we'll assume you're OK to continue.
This site uses cookies
We have placed cookies on your device to help make this website better. You can use this tool to change your cookie settings. Otherwise, we'll assume you're OK to continue.
For more information on how we use cookies, see our cookie statement. Learn more
Necessary cookies
Some cookies are necessary for the functioning of Amnesty’s website. If you wish to restrict or block these cookies you can set your internet browser to do so, just click on the following link for further information: www.aboutcookies.org
Analytics cookies
These cookies allow us to understand how people are using our site and make improvements.
Marketing cookies
We use marketing cookies to increase the relevancy of the advertising you may see.